O spomienke na Deň viíťazstva

Bývajú dni, keď sa človek zobudí so spomienkou na udalosť s minulosti a potom nad ňou rozmýšľa celý  deň.

Tak som si ja dnes spomenula na výlet s kamarátkou do Moskvy, v máji minulého roku, na sviatok Dňa víťazstva.
 Študujem v Petrohrade v magisterskom štúdiu. Každý rok, prichádzajú stážisti z rôznych krajín sveta, a teda aj slovenských univerzít. Kvôli štúdiu nemám veľa času zoznamovať sa s ostatnými zahraničnými  študentami, ktorých je v tomto meste veľmi veľa, na stretnutie so svojími krajanmi si rada nájdem čas.

Minulý rok som sa s novou kamarátkou, ktorá pricestovala vo februári, vybrala pozrieť si slávnu vojenskú prehliadku na Červené námestie. V roku 2010 bolo práve 65 výročie veľkého víťazstva nad fašizmom, a na tento okrúhly dátum sa v celom Rusku pripravovali veľké oslavy. 

Ďeň víťazstva nad fašizmom je v Rusku jedným z najväčších sviatkov v roku. Rusko  počas Veľkej Vlasteneckej vojny prenieslo neuveriteľné obete. Celá krajina niesla obrovskú ťažobu vojny. Boli okupované obrovské priestory a vo vnútrozemí, kam sa nepriateľ nedostal, pracoval každý ruský človek v družstvách, továrňach, závodoch... Pracovali ženy, deti, starci. Znie to ako klišé. No v Rusku sa vojna dotkla každého človeka. V každej malej dedinke je umiestnený pamätník s menami padlých. Z vojny sa nevrátilo nespočetné číslo mladých ľudí. A pre Rusov je vojenná téma posvätná, a právom.

A tak. kým v Európe sa na vojnu úspešne zabúda, v Rusku sa oslava víťazstva považuje za obrovskú udalosť a dá sa povedať, že každým rokom k nemu Rusi pristupujú s veľkou vážnosťou a veľkoleposťou.

V Rusku je niekoľko štátnych sviatkov, ktoré podporujú národné cítenie- 4. novembra: Deň Národnej jednoty, 12. júna: Deň Ruskej nezávislosti. Súto sviatky nové. Sami Rusi sa k nim skepticky stavajú. No deň víťazstva je dňom pamiatky všetkých padlých, je symbolom národnej hrdosti a jednoty.

Po celej krajine v tento deň spomínajú a oslavujú nie len veteráni, ale aj ich hrdí potomkovia.

No, ja  a moja kamarátka sme sa na tento sviatok vybrali do Moskvy, pozrieť si na vlastné oči vojenskú prehliadku, poobdivovať Moskvu v celej svojej sviatočnosti, vyzdobenú vencami, vlajkami, červenými klinčekami a Georgievskymi stužkami ("Георгиевская ленточка"- http://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%93%D0%B5%D0%BE%D1%80%D0%B3%D0%B8%D0%B5%D0%B2%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D1%82%D0%BE%D1%87%D0%BA%D0%B0 je ľahšie si o nej prečítať vo wiki).

Nečakala som tak veľa pátosu. Na prvý pohľad pripomínalo zábery z prvomjájových slávností. Okolo riečky Moskvy, na Novom i Starom Arbate, nehovoriac o okolí Červeného námestia, všade zátarasy, výzdoba a pripravený ohňostroj.
Prišli sme dva dni pred oslavami. Kvôli prípravám sa nám nepodarilo vojsť ani do Historického múzea a Kremľa, no zážitok z osláv bol veľkolepý.

Ráno 9. mája sme si  poriadne privstali, aby sa nám podarilo aspoň okom zahliadnuť kúsok námestia. Nepodarilo sa. o 9tej ráno bolo centrum mesta preplnené zvedavcami a najbližší  okruh námestia bol celkovo uzavretý, sprístupnený len pre veteránov a držitrľov špeciálnych lístkov. Ostali sme stáť dosť ďaleko od centra diania, pred Novým Arbatom. Davy ľudí boli neuveriteľné. Ľudia sa šplhali na novinové stánky, stĺpy a zastávky, aby mohli lepšie vidieť... Okolo mňa sa neustále striedali ľudia. Bolo počuť rôzne vojenské heslá (napr.: "спасибо деду за победы" doslovne "vďaka starému otcovi za víťazstvo"), niektoré negatívne (kvôli plnánovanému účastiu jednotiek NATO v prehliadke).
Začiatok prehliadky bol naplánovaný na 10:00, avšak len o 10:15 okolo nás prechádzali autobusy s veteránami vojny(zúčastňujú sa veteráni z celej krajiny) a občas sa mihol vládny voz. Prehliadka sa začala asi s hodinovým meškaním a z nášho postu sme si užili len výhľad na leteckú a ťažkú techniku, vracajúcu sa z námestia na základňu. Červené námestie a pechota boli príliš ďaleko.
No pohľad na tanky, ťažké bojové vozy... bol neuveriteľný. Človek, pozorujúc ako sa okolo neho prechádzajú rakety a počuje tankové pásy, naozaj cíti rešpekt.

Z vozov vzkúkali vojenské helmy, niektorí vojaci s úsmevm mávali davom, a dav radostne kričal vlastenecké heslá. Bolo neuveriteľné pozorovať s akým obdivom, dokonca slzami v očiach...Aj mňa tá veľkoleposť chytila za srdce...

Technika prešla rýchlo. po polhodine bolo po všetkom. Ľudia sa začali pomaličky rozchádzať.  Vchody do metra sa naplnili ľuďmi.
S kamarátkou sme sa rozhodli prejsť pešo k námestiu, dúfajúc, že ho po prehliadke otvoria. No otvorili ho až večer, pred slávnostným ohňostrojom.

Deň sme strávili výletom na lodi po riečke Moskve a večer sa vrátili k námestiu. Všade bolo veľa ľudí. Centrum bolo stále ohradené, na námestie sa dalo dostať len niekoľkými uličkami, ktorá sme museli dlho hľadať...
Komplikované!
No, prišli sme, nakoniec k Červenému námestiu, nad ktorým sa o 22hej začal prekrásny a veľkolepý ohňostroj... a dážď.
No atmosféra bola neuveritľná, radostná...neopísateľná....