Každý deň je plný prekvapení. Je ťažké si to uvedomiť, pretože všetko, čo nám bije do očí každý deň, sa dá ťažko chápať ako prekvapenie.
Sú veci, situácie, okolnosti,... na ktoré si rýchlo zvykáme a nepripisujeme im nijakú dôležitosť. A tak môžeme niektoré zaujímavosti, či skúsenosti zo svojej každodennosti, ktoré by mohli byť dôležité a dokonca užitočné pre druhých nechávame ležať v pamäti, kým na ne nezabudneme...
K týmto čudným myšlienkam ma priviedol dnešný rozhovor s jedným mladým študentom žurnalistiky, ktorý so mnou robil interview pre študentský časopis. Položil niekoľko klasických otázok, aké mi položilo veľa ľudí pred ním:
Aké vidím rozdiely medzi Európou a Ruskom, čo sa mi tu páči, čo nepáči, prečo som sa rozhodla študovať práve tu...
Zvykla som si na tieto otázky. Každý nový známy sa ma pýta približne to isté. Samozrejme, keby som sa zoznámila s Rusom, ktorý prišiel študovať do Žiliny, alebo Bratislavy, moje otázky by boli namierené podobne.
Tieto otázky už pre ma natoľko zovšedneli, že na ne väčšinou odpovedám schematicky, reflexívne. Avšak, dnes som videla, že človek, ktorý zadáva otázky, chce počuť niečo nevšedné a zaujímavé. Niečo nové. A ja som sa naozaj zamyslela nad tým, aký je (z môjho pohľadu) rozdiel medzi Ruskom a Slovenskom. Na túto otázku sa odpovedá neľahko.
Všimla som si, že na internete sa Rusko predstavuje ako krajina zamračených tvárí, nekonečnej byrokracie, komplikácií, dokonca nacionalizmu. Samozrejme, každý človek si tvorí vlastný názor na túto nevyspytateľnú krajinu. Mne sa však zdá (môžem sa mýliť), že väčšina ľudí sa snaží zachovať si k nej negatívny postoj.
Ja tu študujem už rok a pol. Zreje to nie je veľa na to, aby som mohla povedať, že som prenikla do vnútra "Ruskej duše", no môj vzťah k tejto krajine je viac než pozitívny. Chcela som sa sem vždy dostať. Bol to môj sen a ja sa snažím zachovať si všetky svoje predstavy, nekaziť ich predsudkami.
Je zrejme pravdou, že človek nemôže byť k Rusku ľahostajný. Buď ho nemá rád, alebo ho miluje. A do Ruska sa zamilovať dá veľmi ľahko.
Aby som prešla k jadru, bolo potrebné uviesť niekoľko úvodných slov...
Takmer pol storočia sme boli v jednom bloku. No komunizmus trvak príliš krátko. Naša história bola veľmi odlišná. Celkovo, všetky krajiny sveta sa odlišujú jedna od druhej. Má teda vôbec zmysel ich porovnávať?
Rusko je krajina tradície, krásnych klišé, pátosu, výzoru, krásnych žien na vysokých opätkoch... krajina baletu, nekonečných priestorov, lesov, v ktorých žijú rusalky a škriatkovia...
Krajina hrdinov Vlasteneckých vojen, romantických spisovateľov devätnásteho storočia... krajina s krutou a "nepredvídateľnou" minulosťou ("непредсказуемой", slovné spojenie "nepredvídateľná minulosť" sa často používa v televízií).
Ruská pohostinnosť je, trúfnem si povedať - viac než len pohostinnosť.
Táto krajina ma jednoducho chytila za srdce!
